TATRANSKÝ KLENOT
Od nepamäti ľudí priťahovali podzemné dutiny a jaskyne. Najprv slúžili ako obydlie, neraz sa v nich vykonávali kultové obrady. V dobe moderného človeka jaskyne priťahovali predovšetkým zlatokopov a dobrodruhov. Profesionálne objavovanie, skúmanie a sprístupňovanie jaskýň je mladým odborom.
Belianska jaskyňa právom patrí medzi najvýnimočnejšie na Slovensku. Je najväčšou a zároveň jedinou sprístupnenou vysokohorskou kvapľovou jaskyňou v Tatranskom národnom parku. Vchod do nej je známy oddávna. Sprístupneniu po Dóm trosiek sa pripisuje rok 1884. Zásadný zlom nastal po zavedení elektrického osvetlenia v roku 1896. Stalo sa to len pár rokov po objavení žiarovky.
Lesná cesta začínajúca na parkovisku v Tatranskej Kotline je zároveň náučným chodníkom. Výstup k vchodu bude návštevníkom spríjemňovať viacero tabúľ. Zdolávanie prevýšenia takmer 130 metrov bude vďaka nim príjemnejšie. Takmer kilometrový úsek sa dá zvládnuť za dvadsať až tridsať minút. Belianska jaskyňa je veľmi obľúbenou a napriek náročnejšiemu výstupu tu stretnete turistov z celého sveta.
Odmenou za námahu budú tajomné podzemné priestory skrášlené bizarnými skalnými tvarmi a prekrásnou sintrovou výzdobou. Najmä pagodovité stalagmity a sintrové vodopády s výškou niekoľko desiatok metrov zanechajú v návštevníkoch hlboký dojem. Podzemná krása aspoň čiastočne prekryje fakt, že aj v útrobách zeme je potrebné zdolať 874 schodov, čo znamená prevýšenie 125 metrov na dĺžke 1 370 metrov sprístupnenej časti jaskyne.
Pobyt v jaskyni má zároveň blahodarné a liečivé účinky predovšetkým na dýchacie cesty. Vzduch je bez alergénov a s nízkym obsahom baktérií a prachových častíc. Príjemné účinky sa dajú pocítiť už v závere približne sedemdesiatminútovej prehliadky v Hudobnej sieni. Hovorí sa, že nakoniec to najlepšie a v Belianskej jaskyni to platí doslovne. Mohutný záverečný priestor s jazierkom má fantastickú akustiku. Už niekoľko desaťročí sa hlboko pod zemou konajú hudobné koncerty s veľkolepým ohlasom. Pre návštevníkov s odvahou a talentom sa ponúka možnosť zaspievať ostatným zúčastneným na rozlúčku s nevídanou podzemnou krásou.
CHATA PESNIVEC
Dolina siedmich prameňov ľudí priam magicky priťahovala. Na konci 18. storočia prepukla aj v oblasti Belianskych Tatier zlatá horúčka. Zlatokop menom Dreschler si zvolil zmienenú lokalitu a vybudoval tam menší zrub. Aj napriek veľkému vynaloženému úsiliu výnosnú zlatonosnú žilu nenašiel.
Dolina však poskytovala zlatú hodnotu v podobe javorového dreva, ktoré bolo veľmi súce na výrobu kolies. Práve preto na rovnakom mieste vyrástol výrazne väčší zrub (1892), kde sa uchyľovali drevorubači i pastieri k nocľahu či za vrtkavého počasia.
V 30. rokoch 20. storočia zažíval zlatú éru Karpatský spolok. Jeho člen, Tibor Gresch, si prenajal od mesta Spišská Belá pozemok a na mieste zrubov vybudoval turistickú chatu s názvom Plesnivec. O štyri roky neskôr (1936) pristavil poschodie s veľkými spálňami a štyri izbice pre bonitnejšiu a náročnejšiu klientelu. Chata tak poskytovala až neuveriteľných 50 spacích miest.
Počas 2. svetovej vojny budova pustla. Povojnové znárodnenie neobišlo ani tento vysokohorský objekt, ktorý prestal plniť svoju pôvodnú funkciu. V zlomovom roku 1993 získalo chatu do správy mesto Spišská Belá. Začala prebiehať rozsiahla rekonštrukcia, ktorá bola zavŕšená v roku 1997. Následne začala plnohodnotne slúžiť turistom ako jediný obývateľný objekt v Belianskych Tatrách.
Celé okolie je vďaka pestrému prírodnému bohatstvu považované za botanickú záhradu tatier. Najjednoduchšie sa tam dá dostať od Tatranskej Kotliny stúpaním po modrej a zelenej značke. Cesta priemerne trvá hodinu a dvadsať minút. Druhá obľúbená trasa k chate vedie z Kežmarských Žľabov po modrej a žltej značke. Túra zaberie necelé dve hodiny. Ďalšie prístupy sú výrazne náročnejšie.
STOJÍ ZA POZORNOSŤ
Chotár Spišskej Belej neponúka len prírodné bohatstvo. Výnimočné je napríklad Múzeum J. M. Petzvala či Slovenská národná galéria v kaštieli Strážky s priľahlým anglickým parkom. Kežmarok (16 km) láka predovšetkým sakrálnou pamiatkou zapísanou v zozname UNESCO a mestským hradom. Príjemné zakončenie náročného turistického dňa môže byť v celoročne otvorených termálnych kúpeľoch Vrbov (22 km).
Mesto Kežmarok
Mesto Levoča
Mesto Spišská Belá
Mesto Spišské Podhradie
Obec Červený Kláštor
Obec Malá Franková
Obec Osturňa
Obec Spišské Hanušovce
Obec Veľká Franková
Obec Vrbov
Obec Ždiar
Obec Malý Slavkov
Múzeum Červený Kláštor - CYPRIAN, n.o., Červený Kláštor
Penzión Hanus - IFK&D, Spišské Hanušovce
Bachledka Ski & Sun - IMMOBAU, s.r.o. Bratislava
Penzión Pltník - PIENSPOL TRAVEL, s.r.o. Červený Kláštor
Termálne kúpalisko Vrbov - SALMOTHERM – INVEST, s.r.o. Vrbov
Hotel Hviezdoslav **** - SAMTREID, s.r.o. Kežmarok
Resort Levočská Dolina - Arprog a.s.
Spišský salaš - SUPERMIX, spol s r.o. Levoča
Združenie pltníkov Dunajec, s.r.o. Majere
1.PLTNÍCKA a TURSTICKÁ SPOLOČNOSŤ NA DUNAJCI ČERVENÝ KLÁŠTOR s.r.o.
Hotel Club *** - Janka & Juraj Gantner spol.s.r.o.
Stanislav Škantár Canoeraft Dunajec
Kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka - PIENINY RESORT s.r.o.
„Slovenský systém kvality služieb v cestovnom ruchu je inovatívny manažérsky nástroj, ktorý pomáha subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu kontinuálne zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Jeho ideovým východiskom je osvedčený nemecký systém ServiceQualität Deutschland, ktorého licenciu zakúpilo a pre slovenské podmienky prispôsobilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.“