STAVANIE, RÚCANIE A OPÄTOVNÉ STAVANIE
Tatársky vpád v roku 1241 neobišiel ani Levoču. Obyvateľstvo nedokázalo čeliť krvilačnej horde, a preto hľadalo bezpečné miesto. Práve také ponúkala strmá hora s hradiskom na dnešnej Mariánskej hore. Tí, ktorí prežili, z vďaky za záchranu postavili menší kostolík, ktorý sa spomína s uvedením roku 1247 v kronike. Chrámová stavba sa prirodzene stala pútnickým miestom, avšak kapacitne ani staticky nestačila potrebám. K výraznej oprave a čiastočnej prestavbe došlo podľa záznamov v roku 1311. Zaslúžil sa o ňu farár Henrich z Levoče.
Nasledovala prestavba z roku 1470, čím sa chrámový priestor zväčšil. Prvý kostol slúžil takmer ďalších dvesto rokov. Pútnikov pribúdalo a hrozilo zrútenie celej stavby. Oprava nedávala zmysel. Preto bol prvý kostol zbúraný a na jeho mieste bol 13. mája 1766 položený základný kameň nového chrámu. Dokončený bol toho istého roku.
Nastal rok 1819 a kostol opäť nevyhovoval potrebám. Bol prebudovaný od základov s vierou, že poslúži ďalšie storočia. Táto domnienka sa rozplynula druhého júla 1903. Spišský kanonik Ignác Zimmermann posvätil základný kameň terajšieho kostola. Bazilika v dnešnej podobe začala veriacim slúžiť 2. júla 1922. V tento deň prebehla slávnostná posviacka chrámu za mohutnej účasti veriacich.
NA CESTE K BAZILIKE
Na Mariánsku horu je možné prísť pohodlne autom či autobusom až na záchytné parkovisko. Pešia túra z mesta môže byť príjemnou alternatívou s dosiahnutím výškového bodu 760 metrov nad morom. Po ceste môžete obdivovať greckokatolícku kaplnku, krížovú cestu či navštíviť pútnický a exercičný dom. Zaujať môže i vyvierajúci prameň a socha sv. Jána Nepomuckého.
CEZ PREKÁŽKY K SLOBODE
Po 2. svetovej vojne štátne zriadenie obmedzovalo cirkevné zhromaždenia pod šírim nebom z obáv, že by púte mohli byť vnímané ako demonštrácie. Po roku 1968 veriaci predpokladali, že dôjde k uvoľneniu nariadení a zákazov ohľadom púte. Politická situácia nabrala iný kurz, než bol očakávaný, a veriaci sa ocitli pod ešte väčším tlakom. Nastalo obdobie normalizácie. V časoch konania púte sa odstavovala voda, rúbali stromy, ktoré hatili prístup na Mariánsku horu, a autá s posádkami príslušníkov štátnej bezpečnosti sa nebezpečne rútili popri kráčajúcich veriacich po štátnych cestách.
Ani početné prekážky pútnikov nezlomili, pričom veľkou morálnou oporou sa stal 26. január 1984. V ten deň pápež Ján Pavol II. povýšil kostol na Mariánskej hore v Levoči na Baziliku minor.
Za historickú sa dá pokladať odpustová slávnosť na Mariánskej hore v lete 1990. Slobodná atmosféra púte prilákala takmer pol milióna veriacich. Tretieho júla 1995 za osobnej účasti pápeža Jána Pavla II. prišlo na Mariánsku horu vyše 650 000 pútnikov.
Mariánska hora sa do dnešných dní vyprofilovala na najväčšie slovenské pútnické centrum, kam prichádza množstvo návštevníkov z celej Európy i zámoria.
MOHLO BY SA VÁM PÁČIŤ
Návšteva mesta Levoča s množstvom pamiatok sa určite stane nezabudnuteľnou. Odporúčame navštíviť aj rovnako atraktívne mesto Kežmarok (28 km). Spišský hrad a Spišská Kapitula sú ďalšou neodmysliteľnou zastávkou nazývanou aj Spišský Vatikán (19 km).
Mesto Kežmarok
Mesto Levoča
Mesto Spišská Belá
Mesto Spišské Podhradie
Obec Červený Kláštor
Obec Malá Franková
Obec Osturňa
Obec Spišské Hanušovce
Obec Veľká Franková
Obec Vrbov
Obec Ždiar
Obec Malý Slavkov
Múzeum Červený Kláštor - CYPRIAN, n.o., Červený Kláštor
Penzión Hanus - IFK&D, Spišské Hanušovce
Bachledka Ski & Sun - IMMOBAU, s.r.o. Bratislava
Penzión Pltník - PIENSPOL TRAVEL, s.r.o. Červený Kláštor
Termálne kúpalisko Vrbov - SALMOTHERM – INVEST, s.r.o. Vrbov
Hotel Hviezdoslav **** - SAMTREID, s.r.o. Kežmarok
Resort Levočská Dolina - Arprog a.s.
Spišský salaš - SUPERMIX, spol s r.o. Levoča
Združenie pltníkov Dunajec, s.r.o. Majere
1.PLTNÍCKA a TURSTICKÁ SPOLOČNOSŤ NA DUNAJCI ČERVENÝ KLÁŠTOR s.r.o.
Hotel Club *** - Janka & Juraj Gantner spol.s.r.o.
Stanislav Škantár Canoeraft Dunajec
Kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka - PIENINY RESORT s.r.o.
„Slovenský systém kvality služieb v cestovnom ruchu je inovatívny manažérsky nástroj, ktorý pomáha subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu kontinuálne zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Jeho ideovým východiskom je osvedčený nemecký systém ServiceQualität Deutschland, ktorého licenciu zakúpilo a pre slovenské podmienky prispôsobilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.“