RÍMSKOKATOLÍCKY KOSTOL SV. ANTONA PUSTOVNÍKA
Tento farský kostol bol postavený okolo roku 1260 a do dnešných dní je najväčšou architektonickou dominantou Spišskej Belej. Laický prieskum pri rekonštrukcii v 70. rokoch 20. storočia naznačuje, že na rovnakom mieste mohol stáť ešte starší chrám. Žiaľ, nebola vyhotovená žiadna dokumentácia ani plnohodnotný prieskum archeológmi. Je teda možné, že nájdené murivo netvorilo inú sakrálnu stavbu, ale bolo ponechané pri zmene pôdorysu stavby.
Stavba získala dnešný vzhľad vďaka početným prestavbám, ktoré začali v neskororománskom slohu. Učenie Martina Luthera dorazilo na Spiš a v roku 1545 prijala celá farnosť evanjelickú vieru. V časoch rekatolizácie bol kostol opäť v správe katolíkov. Stalo sa to v roku 1674, keď správu prevzali pátri piaristi z Podolínca.
V interiéri zaujme hlavný oltár, ktorý je zasvätený sv. Antonovi pustovníkovi. Nachádza sa na ňom socha svätca datovaná rokom 1500. Pozornému oku neunikne gotická krstiteľnica zo začiatku 15. storočia. Jej vrchná časť bola dorobená o dve storočia neskôr. Nenápadná a zároveň najcennejšia je socha Ukrižovaného z roku 1380. Pozoruhodné je na nej aj to, že Ježiš má pohyblivé ramená. Niekedy sa na Veľký piatok socha ukladala do Božieho hrobu. Esteticky pôsobivý je aj ranobarokový chór s maľovanými obrazmi. V rovnakom období bol zhotovený aj veľký krištáľový luster. Veriacim ho darovala barónka Czóbelova zo Strážok. Okrem toho sú v svätyni aj gotické lavice z roku 1502.
V tesnej blízkosti sa vypína renesančná zvonica so štvorcovým pôdorysom. Bola postavená okolo roku 1590 a od ďalších kampanil na Spiši sa líši tým, že nie je zdobená sgrafitom.
Evanjelický kostol augsburského vyznania
Protestanti zo Spišskej Belej využívali Kostol sv. Antona Pustovníka v rozpätí rokov 1545 až 1674. Nasledovalo obdobie náboženskej neslobody. Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781 priniesol protestantom novú nádej. Už tri roky nato bol vďaka novým možnostiam položený základný kameň nového kostola. Stalo sa tak 7. mája a dokončený bol v roku 1786.
Evanjelici s nadšením postavili chrám, ktorý vyhovoval učeniu. Jednoloďovému priestoru dominuje centrálny oltár z konca 18. storočia. Tvorí ho biblický obraz Krista zachraňujúceho sv. Petra na mori. Kuriozitou je nepotvrdená domnienka, že za viditeľným obrazom sa ukrýva ešte jeden. Neodmysliteľná kazateľnica pochádza z roku 1792. Interiér dotvára i rokoková krstiteľnica. Prehliadnuť sa nedajú ani typické maľované chóry z roku 1792.
PO STOPÁCH VIERY
Na území mesta Spišská Belá stoja i ďalšie chrámy z iných konfesií. Samozrejmosťou sú aj historicky cenné menšie sakrálne stavby, ktoré stoja za obdiv.
KAM SA OPLATÍ ZAVÍTAŤ V BLÍZKOSTI?
Z chrámov môžeme odporúčať Kostol sv. Anny v Strážkach. Oproti sa nachádza nádherný kaštieľ s anglickým parkom. Nemenej pôsobivá je Belianska jaskyňa a dobrodruhom sa rozhodne bude páčiť splav Dunajca na pltiach a Červený Kláštor (30 km).
Mesto Kežmarok
Mesto Levoča
Mesto Spišská Belá
Mesto Spišské Podhradie
Obec Červený Kláštor
Obec Malá Franková
Obec Osturňa
Obec Spišské Hanušovce
Obec Veľká Franková
Obec Vrbov
Obec Ždiar
Obec Malý Slavkov
Múzeum Červený Kláštor - CYPRIAN, n.o., Červený Kláštor
Penzión Hanus - IFK&D, Spišské Hanušovce
Bachledka Ski & Sun - IMMOBAU, s.r.o. Bratislava
Penzión Pltník - PIENSPOL TRAVEL, s.r.o. Červený Kláštor
Termálne kúpalisko Vrbov - SALMOTHERM – INVEST, s.r.o. Vrbov
Hotel Hviezdoslav **** - SAMTREID, s.r.o. Kežmarok
Resort Levočská Dolina - Arprog a.s.
Spišský salaš - SUPERMIX, spol s r.o. Levoča
Združenie pltníkov Dunajec, s.r.o. Majere
1.PLTNÍCKA a TURSTICKÁ SPOLOČNOSŤ NA DUNAJCI ČERVENÝ KLÁŠTOR s.r.o.
Hotel Club *** - Janka & Juraj Gantner spol.s.r.o.
Stanislav Škantár Canoeraft Dunajec
Kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka - PIENINY RESORT s.r.o.
„Slovenský systém kvality služieb v cestovnom ruchu je inovatívny manažérsky nástroj, ktorý pomáha subjektom pôsobiacim v cestovnom ruchu kontinuálne zvyšovať kvalitu poskytovaných služieb. Jeho ideovým východiskom je osvedčený nemecký systém ServiceQualität Deutschland, ktorého licenciu zakúpilo a pre slovenské podmienky prispôsobilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.“